Jana Spisak: Milujem zaujímavé kúsky s príbehom z druhej ruky  

 

 

Vyštudovala vizuálnu komunikáciu na Limerick School of Art and Design v Írsku. Po ukončení vysokej školy sa presťahovala za rodičmi do Nórska. Teraz žije striedavo na Slovensku a v krajine fjordov. Jej charakteristická čiernobiela kresba vedená jednou linkou sa objavuje na etiketách lokálneho pivovaru, ale aj na minimalistických porcelánových šálkach, alebo na tričkách KERE. Jana Spisak patrí k ľuďom, ktorých na ulici len tak ľahko neprehliadnete. Je originálna, nielen zovňajškom ale aj myslením.

 

Čiernobiela je tvoja DNA?

 

Posledné roky áno, aj keď mám farbu rada. Čiernobiela je prirodzenejšia na komunikáciu. Človek si prostredníctvom vnímania čiar a kresieb vytvára vlastný príbeh. Pracuje s vlastnou fantáziou na základe pozorovania nakresleného obrázku.

 

Tvoje kresby sa ocitli na mnohých nevšedných predmetoch a aj na ľudských telách ako tetovanie. Stále obdivujem tvoju zelenú parku, ktorú si doplnila výšivkou s vlastným motívom. Čím ťa oslovuje oblečenie v rámci tvojich ilustrácií? 

 

Nikdy som nemala v pláne aby moja kresba bola limitovaná papierom. Stále som experimentovala s rôznymi materiálmi a spôsobmi jej aplikácie. Oblečenie ma vždy fascinovalo tým ako vie zmeniť a dotvoriť vizuál danej osoby a dať človeku priestor na vyjadrenie svojho “ja”. Pre mňa je to obdivuhodná plocha s mocou, ktorá sa zásluhou svojho nositeľa dostane hocikde, prezentuje svojho tvorcu a dostáva sa mu obdivu alebo kritiky. Je to plocha, ktorá vďaka svojmu tvaru, materiálu, alebo potlači komunikuje s okolím, ale vie byť aj nástrojom odkazu a vyvolať v človeku emóciu.

 

 

Tvoj nový projekt teda bude o šatách. Prezradíš o ňom niečo?  

 

Áno, bude nový a zároveň prvý týkajúci sa oblečenia. Robíme ho spoločne s návrhárkou Dominikou Stolárikovou a bude o košeliach. Bude o čistote, jednoduchosti, no predsa inakosti a výnimočnosti. 

 

 

Čím bude iný? 

 

Simplicitou tvarov doplnených o detailnú a zaujímavú ilustráciu. Zakaždým pôjde o nový príbeh na objavovanie. Prototypy vznikajú práve v týchto dňoch a predstavíme ich na konci apríla v Košiciach v rámci Fashion Revolution týždňa v kine ÚSMEV.

 

Módne a zároveň udržateľné – riadiš sa tým? 

 

Riadim. No skôr by som povedala, že ma to nejako samo sprevádza celý môj život, vďaka mojej mamke a tete sa na módu a oblečenie pozerám inak. Či už to je kvalitný cenovo dostupný kúsok, ktorý mi kúpila mamka pred pár rokmi a ja ho stále mám (a nie jeden), alebo výmena oblečenia so sesternicou (zakaždým keď prídem na návštevu tak má moja teta nachystané vrece s oblečením, ja si ho preberiem a zvyšné posunieme ďalej), alebo si vymieňam veci s kamarátkami. Bola som tak naučená, že keď sa mi nejaké oblečenie prestalo páčiť, alebo mi bolo malé, posúvali sme ho ďalej. Nakupujem s hlasom v hlave: či to naozaj potrebujem a vynosím. No musím sa priznať, že tomu nebolo vždy tak. Keď sme s rodičmi žili v Írsku a ja som spoznala čaro New Look, River Island, hlavne Penneys / Primark, nepochopiteľných super zliav a inej módy v porovnaní so Slovenskom, mala som obdobie veľkého nakupovania. Teraz ma môžete vidieť stále v tej istej pánskej čiernej mikine, v čiernom tričku, v čiernych rifliach, občas s iným kabátom. Mám aj kúsky nadčasové, o ktoré sa starám a nosím ich len príležitostne. Celkovo sa o svoje oblečenie starám, každý kúsok má svoj príbeh…a možno sa aj trošku na veci citovo viažem 😀  

 

Miluješ secondhandy? 

 

Áno, od malička mi mamka a tatík nachádzali super veci v secondhande a dodnes ich rada nosím. Do sekáčov chodím neustále. Napríklad aj dnes som bola pozrieť čo majú nové. Milujem zaujímavé kúsky s príbehom z druhej ruky, sú veľkou súčasťou môjho šatníka.

 

Triediš často svoj šatník? 

 

Nenakupujem tak často ako predtým, není ani čo vytriediť. Poslednú dobu ale pár krát do roka spravím “inventúru”, pozriem čo mám a keď sa niečo nájde na vyradenie, odnesiem to do charity obchodu, alebo podarujem ďalej. A čo už nenosím “von” nosím doma.

 

Ako medzi tým množstvom oblečenia objavuješ tie pravé úlovky? 

 

Pocitovo, niečo ma ich smerom ťahá.

 

Ktorý je tvoj milovaný objav z druhej ruky?

 

Skôr to bola moja mamka, ktorá objavila kabelku Balenciaga a taktiež spolu s tatim našli nenosené, ručne robené maďarské Vass topánky (vyrábajú len pánske topánky). Juj a ešte takú celú zipsovú Acne Studios sukňu som raz objavila a to som kričala na celý obchod 😀 Ale to ja vždy takto radostne pištím keď niečo zaujímavé objavím a nejedná sa len o oblečenie.

 

 

Žiješ v Nórsku, krajine kde majú v otázkach etického princípu a minimalizmu jasno. Čím sa v tomto líšime?

 

Z mojej osobnej skúsenosti sú Nóri za severným polárnym kruhom milí ľudia, pomôžu ak môžu a veria vám. Nezáleží na počasí, stále trávia čas vonku, či už športom, alebo prechádzkou. Majú porekadlo “Det finnes ikke dårlig vær bare dårlig klær” čo v preklade znamená “Neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie“. Väčšinou sú oblečení športovo, alebo jednoducho, minimalisticky a krásne. Nakupujú radi ale vidíte, že triedia či už oblečenie, bytové doplnky a rôzne veci, ktoré darujú či predajú za pár korún na sociálnych sieťach po zime, lete, sviatkoch…alebo odnesú inštitúciam, ktoré pomáhajú ľudom v núdzi. Správajú sa s úctou k prírode a svojmu okoliu, rešpektujú pravidlá. Na svoju krajinu, kultúru a tradície sú hrdí.

 

Miloslava Hriadelová

 

Foto: Michaela Elias a Klaudia Kołdras

(interiér Da Vincenzo Food and Wine Hall)