Kto stojí za značkou Marna, a ako tento projekt vznikol?

Značka Marna vznikla v roku 2016 ako školský projekt Viktórie Komárňanskej na Fakulte Architektúry STU v Bratislave.

Aké sú vaše kritériá pri výbere oblečenia/látok, ktoré následne upcyklujete?

Snažím sa prihliadať najmä na zloženie jednotlivých látok. Podarilo sa mi u vás nájsť už niekoľko krásnych bavĺn a ľanov, ak však nájdem pekný polyester, alebo nejaký iný syntetický materiál, nebránim sa upcyklácií ani takýchto látok. Riadim sa najmä tým, že to, čo už raz vyrobené bolo, stálo našu planétu veľa zdrojov a treba to proste spotrebovať. Preto nechcem vytvárať dopyt po nových materiáloch, keďže tých už existujúcich máme na svete obrovské množstvo. Prirovnala by som to asi k plnej chladničke jedla – ak máme plnú chladničku jedla, nejdeme predsa do potravín, aby sme nakúpili ďalšie. Spotrebujeme najskôr to, čo už v nej máme. Neviem, prečo je to s oblečením inak.

Po akých materiáloch pri ucyklovaní siahate a akú hrajú v procese tvorby rolu?

Upcyklujem rôzne materiály, napr. zo secondhandových látok tvorím odevy a tašky, z odpadových odrezkov kože vyrábam náušnice, z koží horšej triedy, ktoré sú ťažšie predajné pretože majú rôzne chyby ručne šijem kabelky, z farebných bannerov rôznych podujatí vyrábam náušnice a rôzne typy tašiek a upcyklujem aj PVC materiál, ktorý odoberám od automobiliek a z neho takisto šijem tašky.

Vaše oblečenie a strihy sa vyznačujú sofistikovaným minimalizmom, kde čerpáte pre tento štýl inšpiráciu?

Tento môj sofistikovaný minimalizmus vychádza hlavne zo zámeru vyrábať produkty s čo najmenším možným odpadom a to je pre mňa vlastne aj taký ‘sedliacky rozum’. Neplytvať. Vďaka svojim zerowaste strihom dokážem látku zužitkovať do posledného centimetra. Ak sa predsa len stane, že nejaký kúsok ostane, ušijem z neho gumičku do vlasov scrunchie alebo bavlnené rúško.

Ako má podľa vás vyzerať ideálny udržateľný šatník?

Myslím si, že by mal byť zložený z vecí, ktoré nám pristanú, cítime sa v nich pohodlne, príjemne a ich nosenie nám robí radosť. Keď sa v ňom nachádzajú kúsky, ktoré sú navyše z druhej ruky, zdedené, vymenené s kamoškou alebo kúpené od lokálnej značky, za ktorou stojí niekto, komu na našej planéte záleží, o to je to viac super. Dôležitou súčasťou udržateľného šatníka je však podľa mňa aj schopnosť vedieť sa pekne o naše veci starať. Uvedomovať si, čo si na akú príležitosť obliecť a proste vedieť, že keď niečo veľa nosíme, je prirodzené, že sa vec opotrebuje.

Často sa však oblečenie dá opraviť, odžmolkovať, zaštopkať, zašiť. Ak to aj neviete priamo vy, nebojte sa osloviť niekoho, kto vám s tým pomôže. V minulosti to takto fungovalo bežne, ľudia si svoje veci vážili, nepovažovali ich sa samozrejmosť a radšej ich opravovali ako vyhadzovali. Nové si totiž často dovoliť nemohli.

Aká je podľa vás budúcnosť udržateľnej mody?

Verím, že zmena je nevyhnutná a že nám udržateľná móda prinesie krajšiu budúcnosť.

Ostatné krásne výtvory od Ateliéru Marna nájdete TU